čo sa svadbou mení

V posledných mesiacoch som mala toľko nových vecí, že už si hádam ani nepamätám, čo všetko. Začalo to na veľkú noc, kedy ma Tomi (môj vtedy priateľ) požiadal o ruku, to sa mi hneď zmenil stav na snúbenicu a prišiel čas plánovania svadby, sťahovania a iných zaujímavých, ale zväčša super komplexných a pre mňa nových vecí. Potom v októbri prišla svadba. Krásny deň plný radosti a priateľov, ktorí prišli podporiť naše rozhodnutie stať sa jedným – alebo tiež manželom a manželkou. V ten deň sa mi veru veľa vecí pomenilo, napríklad priezvisko, stav, gramáž zlata na ruke apod.

Ale svadbou to nekončí. Myslím tie zmeny. Okrem všetkých oficiálnych kartičiek a obehovačiek na úradoch je tu niekto, kto vždy príde domov a tešíte sa spolu navzájom zo svojej prítomnosti. Veľa ľudí sa ma pýta, aké to je – byť manželkou. A ja musím povedať, že za ten mesiac sa nemôžem vôbec na nič sťažovať. Veď to je také krásne konečne sa nestarať iba o seba, upratovať si pre seba, variť všetky dobroty len a len pre seba a potom z nich sama priberať a pranie – no konečne nemusím toľké týždne čakať na to, aby som zaplnila práčku. A tá vďačnosť a radosť Tomiho, keď vidí moju prácu, to je lepšie ako čokoľvek iné.  Sú to krásne veci. A samozrejme to pokračuje, lebo v zbore sme začali viesť jednu zo skupín a vidieť, ako obidvaja sme jednotní v našich názoroch na veci a vieme sa dopĺňať, to sa asi ani slovami nedá popisovať.

Mám radosť, že sa Boh tak veľmi o nás stará a žehná nám vo všetkom. A ako by aj nie, veď on nás miluje a vie po čom túžime a rád nás prekvapuje tým, že nám dá o veľa viac, ako my si vieme navymýšlať. Jemu za to buď vždy chvála!